40 rokov, ráno čo ráno, vstával Carlos Galvez o 6:50 a polospiaci sa náhlil do práce. 40 rokov nenávidel takéto skoré vstávanie. Prvý pondelok jeho dôchodku budík zazvonil ako obyčajne. Jeho manželka sa s trhnutím prebudila.
“Carlos, vari si zabudol, že si už dôchodca?”
“Vôbec nie drahá, len som chcel vedieť ako chutí spánok ráno po siedmej hodine”.
Zatvoril oči a pomyslel na golf, ktorý ho čaká dnes popoludní, na rybačku naplánovanú o deň neskôr, na poker so svojimi priateľmi a na svojich bývalých kolegov, ktorí v tomto momente uháňajú do práce, aby nezmeškali príchod do kancelárie. Opäť zaspal so spokojným úsmevom na perách.
Najskôr sa prihláste.
Prihlásiť sa
