Nádherné ohňovo červené auto, majestátne, bezchybné, vždy čisté, žiarivé a rozsievajúce dookola závisť. Juan Manuel sa pokojne naň pozrel. Položil ruku na kapotu a nežne ju pohladkal ako krásnu mladú ženu. Posadil sa za volant a naštartoval motor. Pradenie začalo stúpať z vnútra auta. Opakovane pridával plyn a rynúci rev sa v jeho ušiach menil na vznešenú hudbu, jemnú harmóniu, niečo nebeské, symfóniu spojenia piestov a ojníc. Zatvoril oči, aby lepšie precítil túto harmóniu, keď zrazu začul “Kŕŕŕ! Kŕŕŕ! Kŕŕŕ!...”
Zdesený zbadal hustý čierny dym valiaci sa spod kapoty. Presne v tomto momente si spomenul na zabudnutú záslepku olejovej vane.
Najskôr sa prihláste.
Prihlásiť sa
