V turistickej kancelárii národného parku Los Alerces v Patagónii ma privítal strážca lesa a poznamenal, že som si vybral tú najťažšiu trasu. Podozrievavo sa ma spýtal, či som v dobrej kondícii, aby som také dobrodružstvo zvládol. Nemôžem poprieť, že som sa cítil trochu urazený. „Samozrejme,“ klamal som s nadšením. Ráznym krokom som vyrazil na trasu, pískajúc si pritom hudbu z filmu Most nad riekou Kwai. Prvá hodina by bola ľahšia nebyť žihľavy, komárov, otravných ľudí a skutočnosti, že sa mi odlepila podrážka na pravej topánke. Potom sa veci trochu skomplikovali kvôli mojim problémom so závratmi a tachykardiou a faktom, že chodník stúpal až k 250 metrovému útesu medzi obrovskými klzkými skalami. Cítil som malú bolesť na hrudi, srdce mi začalo biť o niečo rýchlejšie. Odmeral som si pulz a napočítal som 140 úderov za minútu….... a môj zrak sa začal rozmazávať. O šesť hodín neskôr, keď som otvoril oči vo vrtuľníku lekárskej záchrannej služby, ktorý ma prevážal do nemocnice, som sa spýtal lekára, či môžem pokračovať v treku. „Vzhľadom na váš zdravotný stav,“ odpovedal rázne, „nebudete schopný vyliezť ani na stoličku.“
Rozmery: 18 cm x 18 cm x 39 cm